Korene siahajúce až do roku 1931

Náš vinohradnícky a vinársky príbeh je previazaný s miestom a jeho históriou. Náš dedo či pradedo Jozef Husár, tajomník Zdravotnej poisťovne v Trnave, kúpil v roku 1931 ako rodák z Turca roľu na vinicu aj s domom v Ružovej doline. Naštudoval najnovšie dostupné poznatky a vysadil na tú dobu  moderný vinohrad,  drôtenku moserovského typu, so sponom na šírku konského zadku, čo mu umožnilo pri obrábaní vinohradu nahradiť ťažkú fyzickú prácu  konským záprahom. V obci, kde všetci v tom čase pestovali vinič „na šteku“ si väčšina ľudí myslela, že sa zbláznil, keď ťahá železo do vinohradu a necháva také veľké medzery medzi riadkami.

Pokračovanie v roku 2001

Náš  vinohradnícky príbeh pokračoval v čase reštitúcií, keď sa roľa, na ktorej mal pradedo vysadený vinohrad, vrátila späť do rúk našej rodiny. V tom čase sme sa v Suchej realizovali na čarovnom pozemku, na vŕšku medzi Vlčou a Ružovou dolinou, kde kedysi stál jeden z mnohých  kláštorov, ktoré boli v tejto lokalite. Dnes tu po kláštore na pamiatku zostala iba  kaplnka Lurdskej Panny Márie a my  na tomto mieste  máme našu vínnu pivnicu.

Vtedy (v roku 2001) sme sa však sústredili na výsadbu gaštanového sadu, ktorým sme doplnili výsadbu krásnych, temer dvestoročných jedlých gaštanov, ktoré už na pozemku rástli. Keď došlo k reštitúcii, nebolo nám celkom jasné, čo budeme robiť. Vinicu komunisti dávno vyklčovali a my sme o vinohradníctve a vinárstve mali len skromné vedomosti. Všade na Slovensku vinohrady pustli, hovorilo sa o extrémne nízkych cenách za výkup hrozna a o tom, že vinohradníctvo a vinárstvo je náročnou celoročnou prácou s neistým výsledkom. Napriek tomu sme sa spoločne na túto náročnú cestu vydali, hoci sme len približne tušili, do čoho sa púšťame.

 V roku 2007 sme na  pradedovej roli vysadili takmer hektár Frankovky modrej, ktorá nám v roku 2011 dala prvú regulárnu úrodu. Hrozno výnimočnej kvality, ktoré dalo zrod hlbokému a komplexnému vínu, nás povzbudilo pokračovať na začatej ceste a naďalej odhaľovať  jedinečný potenciál terroiru, v ktorom náš pradedo založil rodinné vinice, ako aj tajomstvá pretvárania výnimočného  hrozna na víno výnimočnej kvality .

Spojovacím článkom, ktorý preklenul tých 70 rokov medzi počiatkom a pokračovaním nášho príbehu, je jediná z troch dcér Jozefa Husára, ktorá sa dožila reštitúcií. Magdaléna Magulová, rodená Husárová zažila ešte vinárske a vinohradnícke úspechy svojho otca a prežila aj dlhoročný úpadok a nakoniec likvidáciu otcovskej vinice. Opustila nás spokojná, že na mieste kde jej otec založil pôvodný vinohrad,  znova rastú úhľadné rady viniča, a že jej syn a vnuk s rodinami pokračujú v rodinnej tradícii…

Obdobie hľadania

Po rozhodnutí vydať sa na neistú cestu vinohradníctva a vinárstva nasledovalo dlhé obdobie hľadania: navštevovanie renomovaných vinárstiev, rozhovory s etablovanými vinármi, budovanie odbornej knižnice, surfovanie na webe, štúdium a kritické hodnotenie nazhromaždeného množstva informácií, ale predovšetkým a najmä ochutnávanie vín od rôznych producentov a hľadanie toho vína, pri ktorom by sme sa všetci zhodli, že toto je náš vzor…

Bolo pre nás povzbudivé, že kolegovia vinári sa s nami ochotne bavili a delili o svoje názory a skúsenosti. Za všetkých tu s vďakou spomenieme  Milana Pavelku z Pezinka, Jozefa Mikuša z Doľan, Miroslava Petrecha z Chateau Belá v Mužli a  Ladislava Šeba z Karpatskej Perly v Šenkviciach. Veľkou inšpiráciou pre nás bol aj  Jozef Zvolenský, ktorý v Ružovej doline založil vinárstvo Terra Parna s prekrásnymi vinohradmi, vďaka ktorému sa Suchá nad Parnou opäť dostala na vinársku mapu Malokarpatskej oblasti. Vďaka patrí aj vernému susedovi Milanovi Hutárovi, ktorý sa rozhodol urobiť z nás vinárov skôr, ako nám táto myšlienka vôbec napadla a sprevádzal nás pri našich prvých vinohradníckych a vinárskych krokoch. V neposlednom rade s vďakou spomenieme aj nášho „záchranného anjela“ Jožka Martišoviča, na ktorého sa pravidelne obraciame, keď je naozaj zle. Zatiaľ nás ešte nikdy nesklamal, či už išlo o bleskovú opravu traktora, vyťahovanie zo záveja či  blata, alebo rýchlu pomoc pri inej nehode, ktorá na vinohradníka môže číhať za každým koreňom …

V jednom sa však všetci etablovaní vinári zhodli: musíme si nájsť vlastnú cestu…

Naša cesta

Nájsť si tú našu cestu sa nám napokon podarilo prostredníctvom vín, ktoré nás oslovili, očarili a stali sa našim vzorom. Boli to prirodzené vína z vinárstva Strekov 1075, ktorých tvorcami boli charizmatickí strekovskí vinári Tibor Melecsky a Zsolt Sütö, a tiež vína od rakúskych vinárov Clausa Preisingera a Toniho Hartla, vytvorené z hrozna dopestovaného v biodynamických vinohradoch.

Ako postupovať vo vinohradoch nám pomohli radou a príkladom vinohradnícke legendy Ondrej Korpás zo Strekova a Karol Braniš z Dolných Orešian, ako aj popredný odborník na ampelografiu Tibor Ruman zo Šenkvíc. Zoltán Tamašek z Rúbane nás inšpiroval vydať sa na náročnú cestu bio-produkcie skôr, ako sme pôvodne zamýšľali.

Dnes naše hrozno pestujeme v bio-režime a v pivnici zasahujeme iba minimálne, pričom vínu vytvárame optimálne podmienky a  poskytujeme dostatok času na to, aby sa urobilo samo…

Naša sila

Naša sila je v tímovej deľbe práce a osobnej angažovanosti každého člena rodiny, vrátane tej širšej, ktorú tvoria naši dnes už dlhoroční spolupracovníci.

Náš tím

V súčasnosti ešte všetci členovia nášho základného tímu žijú dvojitým životom a okrem vinohradníckych a vinárskych aktivít vykonávajú na plný úväzok aj svoju pôvodnú profesiu.